(Program “Do škôlky s Mackom”)

Autor: Lenka Sokolová, zdroj: Materské centrá, ročník IV/ č. 3/ október 2008
Po prázdninách prichádza opäť september – čas, kedy stovky detí opustia istotu maminho náručia a vrhnú sa do „víru“ materskej školy. Každoročne „stratia“ materské centrá niekoľko svojich malých návštevníkov, pretože vymenia materské centrum za materskú školu. Pre dieťa i rodinu je to nová skúsenosť a veľká zmena – to mamičkám, ktorých sa to aktuálne týka, iste netreba vysvetľovať. Neraz túto zmenu očakávame s neistotou a obavami, ako ju dieťa i celá rodina zvládne. A kladieme si mnohé otázky… Pokúsime sa nájsť odpovede aspoň na niektoré z nich.

Je dieťatko zrelé na škôlku ?

Pripravenosť či zrelosť pre materskú školu nie je presne definovaná. Všeobecne sa posudzuje najmä podľa emočnej a sociálnej pripravenosti, t.j. schopnosti dieťaťa zvládnuť odlúčenie od rodičov, škôlky si ako kritérium často stanovujú zvládanie určitého stupňa sebaobsluhy a hygienických návykov (t.j. že sa dieťa dokáže viac-menej samo najesť a prezliecť a nie je plienkované). Túto úroveň prevažná väčšina detí dosahuje medzi 3. a 4. rokom, niekedy aj neskôr. Treba si uvedomiť, že proces odpútania od matky a adaptácie na nové prostredie prebieha u každého dieťaťa odlišne. Ak má rodič pochybnosti, či je jeho dieťa dostatočne pripravené pre nástup do MŠ, môže vyhľadať psychológa a požiadať o konzultáciu.

Čo robiť a čoho sa vyvarovať, aby proces adaptácie prebiehal čo najhladšie?

Tu je zopár tipov:
• Snažte sa škôlku popisovať realisticky – idealizovanie a „premotivovanie“ môže na dieťa pôsobiť opačne, najmä ak sa jeho očakávania nenaplnia. Pred samotným nástupom si spoločne choďte škôlku pozrieť, aby ste sa vy aj dieťa oboznámili s prostredím.
• Trénujte postupné odlúčenie od rodičov, aj keď na krátko, v známom prostredí.
• Podporujte dieťa v samostatnosti v návykoch a sebaobsluhe. Snažte sa prispôsobiť denný režim potrebám adaptácie na škôlku (napr. čas spánku a pod.)
• Umožnite dieťaťu kontakt s rovesníkmi, aby sa učilo rešpektovať potreby a požiadavky iných detí.
• Nestrašte deti škôlkou – „veď počkaj, v škôlke ťa naučia poslúchať“ – to rozhodne nie je účinná motivácia.
• Pri odchode sa príliš dlho nelúčte, aj keď deti často spočiatku plačú, verte skúsenostiam a schopnostiam učiteliek a odíďte. Väčšina detí sa krátko po odchode rodičov upokojí.
• Nedávajte pred dieťaťom najavo svoje obavy a neistotu, naopak chváľte ho a podporte seba i dieťa v presvedčení, že spoločne nástup do škôlky hravo zvládnete.
• Vždy dodržte čas príchodu, ktorý ste sľúbili, dieťa nadobudne dôveru a istotu, že sa vrátite.
• Nepreťažujte dieťa krúžkami a inými náročnými aktivitami. V prvých týždňoch je pobyt v škôlke pre dieťa novou skúsenosťou, ktorú musí spracovať. Deti bývajú často z pobytu v škôlke a z nových zážitkov unavené.
• Pokiaľ je to možné, vyvarujte sa v čase nástupu do škôlky výrazných zmien v chode rodiny (sťahovanie, dlhodobá návšteva babky, služobná cesta a pod.).
• V priebehu prvých týždňov pobyt v škôlke zbytočne neprerušujte (dovolenkou a pod.), aby si dieťa vytvorilo pravidelný návyk.
• Vždy s dieťaťom hovorte o jeho zážitkoch a skúsenostiach, podporujte ho a chváľte za samostatnosť, odvahu a pod. Ak máte akékoľvek pochybnosti, konzultujte svoje dojmy aj s učiteľkou v MŠ, pýtajte sa dieťaťa na jeho prežívanie. Komunikáciou možno predísť mnohým nedorozumeniam.

Môžu návštevy v MC prispieť k lepšej adaptácii dieťatka na prostredie materskej školy?

Vedecky overiť priamy vplyv pravidelných návštev materského centra na schopnosti, zručnosti, osobnosť dieťaťa a následne úspešnosť adaptácie na prostredie materskej školy by bolo z viacerých dôvodov veľmi náročné, ak nie nemožné. Pri odpovedi na túto otázku môžeme vychádzať zo skúseností a dojmov rodičov či učiteliek materských škôl (tie sú v prevažnej miere pozitívne, čo potvrdzujú aj výsledky Dopadovej štúdie o materských centrách), na základe poznatkov o vývine dieťaťa predškolského veku možno predpokladať, že:
• pravidelný pobyt v prostredí, ktoré pripomína škôlku môže viesť k zmierneniu počiatočnej úzkosti v novom prostredí MŠ,

• pravidelným kontaktom s rovesníkmi sa rozvíjajú sociálne kompetencie dieťaťa, dieťa sa pripravuje na samostatné fungovanie v detskom kolektíve, hoci sa deti často nehrajú spolu, ale skôr „vedľa seba“, učia sa rešpektovať prítomnosť a potreby iných (zrejme nie náhodou sa v rebríčku dôvodov návštevy MC podľa Dopadovej štúdie o MC umiestnila „návšteva kvôli dieťaťu, stretávanie s inými deťmi“ na prvom mieste),

• odlučovanie od matky, resp. otca je postupné, dieťa si tempo osmeľovania a vzďaľovania stanovuje prirodzene samo, rodič je však na rozdiel od škôlky nablízku,

• účasť na krúžkoch, cvičeniach, tvorivých dielňach a podobných aktivitách, ktoré vedie dospelá osoba, deti pripravuje na rešpektovanie autority učiteľky aj na spoločné hrové a rozvíjajúce činnosti v škôlke,

• vhodná stimulácia, ktorá sa deťom v MC dostáva (kontakt s deťmi a dospelými, vhodné hračky, rozvíjajúce aktivity), napomáha nielen rozvoju sociálnych zručností, ale aj rozumových a rečových schopností, samostatnosti a sebavedomia dieťaťa.

Stále viac rodičov a materských centier si tieto výhody uvedomuje a ponúka možnosť zapojiť dieťa do tzv. „adaptačných programov“, ktoré simulujú situáciu v materskej škole. Podobný program sme na podnet mamičiek v júli 2008 zrealizovali aj v MC Macko v bratislavskej Dúbravke. Cieľom nášho adaptačného programu „Do škôlky s Mackom…“ bolo hravou formou deti a rodičov pripraviť na to, čo ich čaká v škôlke: postupné odlúčenie od matky v doobedňajších hodinách, bežné hrové činnosti v detskom kolektíve,  rešpektovanie autority učiteľa, spoločné stravovanie, hygiena a vychádzka. Kurz prebiehal intenzívne jeden týždeň, zúčastnilo sa ho osem detí a viedla ho skúsená, milá a ochotná pani učiteľka z MŠ Ožvoldíková za pomoci dvoch študentiek učiteľstva materskej školy.

Štruktúra kurzu pripomínala bežné dopoludnie v materskej škole. Deti po príchode prevzali učiteľky, venovali sa voľným motivačným hrám v herni, potom spoločným didaktickým činnostiam (tvorivým aktivitám, hudobným a telesným cvičeniam), po spoločnej hygiene a desiate nasledovala vychádzka a hry v záhrade materského centra. Počas prvých hodín boli sprevádzajúci rodičia prítomní, zapájali sa spoločne s deťmi do aktivít a vlastným príkladom učili svoje deti rešpektovať autoritu učiteľky. Potom ostávali len pozorovateľmi, boli však na blízku, aby ich deti v prípade potreby mohli vyhľadať. Od tretieho dňa trávili deti celé dopoludnie len s učiteľkami. Základnou podmienkou bol nízky počet detí v skupine, t.j. priestor pre individuálny prístup zo strany učiteliek. Domnievame sa, že absolvovanie takéhoto kurzu je cennou skúsenosťou nielen pre dieťa, ale i pre rodiča.
Rodičom umožňuje pozorovať vlastné dieťa v nových situáciách, ktoré im bežne ostávajú „utajené“. Niektoré mamičky možno prvýkrát videli, ako ich dieťa rieši drobné konflikty v kolektíve, ako sa zapája do organizovanej činnosti, ako preberá iniciatívu pri kontakte s rovesníkmi a inými dospelými, ako zvládne odlúčenie a sebaobsluhu. Skúsenosti učiteliek materských škôl hovoria, že zárukou primeranej adaptácie dieťaťa je často najmä spolupracujúci rodič. Mnohí potrebujú získať, resp. posilniť dôveru v schopnosti a kompetencie svojich detí a v samotnú inštitúciu materskej školy a profesionalitu učiteliek. Adaptačný program v MC môže rodičom ukázať, ako si jeho dieťa dokáže samo poradiť a pri vstupe do tej „naozajstnej“ škôlky môžu spoločne stavať na pozitívnych skúsenostiach.

Z rozhovorov s rodičmi vyplýva, že kurz vnímali ako prínosný v týchto oblastiach:

• deti i rodičia si „vyskúšali“, ako prebieha bežný deň v škôlke (vrátane úpravy režimu ranného vstávania, stravovania, času poobedného spánku a pod.),
• deti zvládli odlúčenie od rodičov, dokázali sa zapájať do aktivít aj bez prítomnosti rodiča,
• rodičia mohli pozorovať reakcie a správanie dieťaťa, na záver kurzu získali spätnú väzbu aj od učiteliek,
• rodičia získali od organizátoriek kurzu odborné i praktické informácie ohľadne nástupu do MŠ, vznikol priestor aj pre neformálne diskusie a výmenu skúseností,
• deti vnímali pobyt v „škôlke“ pozitívne, obľúbili si pani učiteľky, vyskúšali si nové hry a rozvíjajúce aktivity.

Celkovo môžeme z reakcií detí a rodičov aj z dojmov organizátoriek náš kurz zhodnotiť ako úspešný. Štruktúrou i obsahovou náplňou simuloval situáciu a činnosti v materskej škole, umožnil deťom aj rodičom zažiť, „aké to je v škôlke“. Známe prostredie, známy kolektív a postupné odlučovanie od rodiča môže zmierniť počiatočnú úzkosť a obavy detí, ale aj rodičov. Uvedomujeme si však, že nie je zárukou bezproblémovej adaptácie v škôlke. Situácia v škôlke vždy bude pre dieťa v niečom nová, nenapodobiteľná a nemožno sa na ňu pripraviť dokonale. Napriek tomu sa domnievame, že deti, ktoré prešli „vekom materského centra“, budú do materskej školy vstupovať bohatšie o mnohé pozitívne zážitky a skúsenosti.