Poď sa so mnou hrať…

(alebo ako viesť deti k samostatnej hre)

Autor: Lenka Sokolová, zdroj: Materské centrá, informačník Únie materských centier, ročník V., č. 1, apríl 2009, str. 32

„Mamííí, poď sa so mnou hrať!“ to je veta, ktorú ste z úst svojich ratolestí už iste veľakrát počuli. Napriek tomu, že sú chvíle hry s deťmi prekrásne, často zábavné a neraz poučné aj prekvapivé, tiež iste poznáte momenty, kedy by ste dali čokoľvek za to, aby sa vaše dieťa aspoň niekoľko minút zahralo samé. Je samostatná hra dieťaťa len túžbou matky, ktorá potrebuje uvariť obed či dopísať pracovný e-mail, alebo patrí k vývinu dieťaťa a je preň dôležitá?

Hra znamená pre dieťa cestu poznania, prostredníctvom hier sa rozvíja detská fantázia, predstavivosť, tvorivosť, myslenie, reč, zručnosť, obratnosť, schopnosť spolupracovať, sústrediť sa, rešpektovať pravidlá. Aj manipulácia s predmetmi a sledovanie hračiek v dojčenskom veku je jednou z foriem hry, ktorá rozvíja vnímanie a motoriku dieťatka. Postupne sa pridávajú nové schopnosti a zručnosti – hra je stále zložitejšia. Približne od dvoch rokov sa v detskom myslení objavuje symbolizmus, deti napodobňujú v hre svet dospelých. Vtedy potrebujú skôr diváka než partnera. Vyžadujú, aby sme im robili spoločnosť, ukazovali, ako s hračkami narábať, príp. hrali v ich hre úlohu, ktorú nám určia. V tomto veku sa dokážu zahrať samostatne len krátky čas. Medzi tretím a štvrtým rokom začína dieťa stále viac vyhľadávať spoločnosť iných detí, spočiatku sa spoločne zahrajú krátko, nedokážu sa ešte zhodnúť na spoločných pravidlách. So stúpajúcim vekom sa však schopnosť spolupracovať stále zlepšuje.
Predškolský vek (približne medzi štvrtým a siedmym rokom) by sme mohli nazvať „zlatým vekom detskej hry“. Vtedy sa zintenzívňuje potreba samostatnej symbolickej hry (hra „akože“) aj spoločnej hry s rovesníkmi, deti v tomto veku bavia aj jednoduché hry s pravidlami (spoločenské hry, športové hry a pod.). Práve samostatná symbolická hra umožňuje vyjadriť sa k okolitému svetu „po svojom“, správať sa podľa vlastných predstáv a prispôsobiť okolie svojim požiadavkám. Väčšina detí sa už dokáže zahrať samostatne častejšie a dlhšie. Charakter hry však neurčujú len vývinové špecifiká (vek dieťaťa), ale aj individuálne osobitosti (úroveň schopností a zručností, formujúca sa detská osobnosť), niektoré deti dávajú prednosť hre s dospelými alebo samostatnej hre, iné uprednostňujú rovesnícku skupinu.

Ako na to? Ako viesť dieťa k samostatnej hre?

• Samostatná hra by mala vyplynúť najmä zo spontánnej potreby dieťaťa. Preto už od útleho detstva, keď si všimnete, že dieťa zaujala nejaká činnosť (hoci pre vás zdanlivo nezaujímavá), nevyrušujte ho a nesnažte sa presmerovať jeho pozornosť.
• Neobklopujte dieťa prílišným množstvom hračiek. Najmä neprehľadné kopy hračiek v „boxoch“ deti dezorientujú, často ich len vysypú a potom si nevedia vybrať, s čím a ako sa majú hrať.
• Sledujte, s čím sa dieťa rado hrá a hračky z času na čas obmieňajte. Odložte to, s čím sa dieťa dlhšie nehralo a po čase mu hračku opäť ponúknite.
• Vytvorte bezpečný priestor na hranie vo vašej blízkosti. Často sa dieťa dožaduje vašej prítomnosti pri hre nie preto, že sa nevie samo zahrať, chce sa uistiť, že ste nablízku. Tu môže pomôcť malý hrací kútik v kuchyni či vašej pracovni, kde máte jeden druhého na očiach.
• Inšpirujte dieťa k novým hrám. Pri spoločnej hre deťom môžete ukázať, ako postaviť z kociek novú stavbu, ako z kúskov látky urobiť bábike nové šaty a pod.
• Nezabúdajte na povzbudenie a pochvalu, keď samo niečo postaví, nakreslí, či vytvorí bábike nový účes.

Aké hračky podporujú dieťa v samostatnej hre?

Možno ste si aj vy všimli, že skvelé, farebné, svetielkujúce a vyhrávajúce hračky často ležia nepovšimnuté v kúte. Deti veľmi rýchlo vyčerpajú všetky možnosti týchto hračiek, prestanú pre ne byť zaujímavé. Naopak radi sa vracajú k tým, ktoré podnecujú ich aktivitu a tvorivosť, možno ich použiť vždy novým spôsobom. Dôležité je aj to, aby hračka bola pre dieťa primerane náročná. S čím sa teda deti vedia zabaviť?
• bezpečné predmety dennej potreby (misky, varešky, kúsky látok, nádoby od šampónu, papierové škatuľky a pod.);
• stavebnice a skladačky (veku zodpovedajúcej náročnosti);
• skladacie železnice a autodráhy;
• bábiky, ktoré možno prezliekať a česať;
• figúrky a zvieratká, s ktorými možno hrať príbehy a divadielka;
• detské kuchynky a modelárske dielne;
• farbičky, plastelína, pre staršie deti vystrihovačky, vodové farby a pod.

Čas strávený pri hre s rodičmi, súrodencami či rovesníkmi je nenahraditeľný, no hra podľa vlastných pravidiel a fantázie nie je pre rozvoj dieťaťa dôležitá o nič menej. Je prípravou na prácu, plnenie povinností (napr. samostatné písanie domácich úloh) a napomáha rozvoju tvorivosti a samostatnosti. Nesmieme však zabúdať, že detská hra má byť najmä spontánna a príjemná činnosť. Nemôžeme očakávať, že sa dieťa samo zahrá práve vtedy, keď potrebujeme mať chvíľu času na žehlenie alebo telefonát.